Azerbajdžan je outsiderom tejto skupiny, prakticky domáci hráči až na jednu výnimku - naturalizovaný PG Jordan Davis. Najlepší ich hráč, mozog tímu, najvyťaženejší muž (nejde dole z palubovky prakticky, v oboch stretnutiach 39 minút zatiaľ) a samozrejme najlepší strelec (32.5 bodu v priemere na stretnutie). Azerbajdžan prehral s našimi -8, Davis dal tuším 34 bodov a celý čas bol na palubovke. Ostatní hráči tímu sú ale podpriemer a najmä podkoš veľmi ich trpí, keď majú len 2 hráčov, ktorí majú presne 2 metre, zvyšok menej. Proti našim mali 37 doskokov, kým naši 44 a podkoš rozhodol. Bez šance boli proti Rusom (-29), kde Rusi jasne dominovali pod košom (doskoky 49-30 pre nich, body spod koša 68:32!).

VB patrí do širšieho okruhu lepších tímov na tomto turnaji. V minulom roku skončili 7. po vypadnutí s Chorvátmi vo 1/4 finále. Bolo pri tom aj kvarteto Andre Arissol, Kyle Carey, Sam Idowu a Josh Steel, ktoré je aj tu. Spolu s nimi aj jeden z naj hráčov minuloročnej U18, SF Carl Wheatle, ktorý hráva v 2. talianskej lige za Biellu. Zo zostavy anglického majstra Leicestru je tam ešte dvojica Henri Langton a Alex Roberts. Tím teda skúsenejší a aj oveľa kvalitnejší, so širšou rotáciou ako Azerbajdžan a silným podkošom, vyššími hráčmi, keď 3 majú nad 2 metre, z toho centri Langton a Barre 216, resp. 208 cm. Prehrali s NED v 1. stretnutí, keď ich zradila streľba z diaľky (4/16), v druhom ale už dobrou obranou zdolali Rusov. V oboch stretnutiach mali lepšie doskoky a bolo na nich veľa faulov, čož si myslím, že aj Azerbadžan pri bránení bude mať veľké problémy s guardami VB či podkošákmi. Ak si Briti postrážia Davisa a ten sa neutrhne z reťaze, tak môj názor je, že by mali dať súpera o 25+...